Po vyčerpávajúcej piatkajšej drine s varením, pečením a vôbec dokončovaním toho, o čom človek poriadne už v pondelok ani len netuší, ale našťastie s výdatnou pomocou mojej jedinej milovanej a výdatnou pomocou jej ukecaného jazýčka, som preplávala do sobotňajšieho dňa, aby som trošku potešila smutné srdce môjho svokra a rozveselila švagrinku.
Ocitnúc sa v meste jednej inej blogerky, ktorá je stále versus Bratislava, som zažila skutočne krásne prekvapenie a začala premýšľať o tom, prečo my matky často robíme tie chyby, ktoré robíme, mysliac si, že pre svoje ratolesti sa odovzdávať celým srdcom aj dušou je to najsprávnejšie.
V plnej realite som zažila plody môjho rýchlokurzu jednoduchého a dobrého varenia, ktorý sme si robili počas toho smutného obdobia vybavovačiek pohrebu, zaháňajúc tak na minimálnu dobu ten strašný smútok a bezmocnosť....
Moja dobrá svokra sa včera a vlastne nielen včera, pretože od pohrebu varí už aj moja jediná švagriná, musela na ňu pozerať s radosťou a pýchou. Škoda len, že počas života jej nedovolila robiť NIČ!
A verím, že časom budem môcť zažiť aj môjho svokra v jeho bývalej koži a tak, ako sme všetci boli zvyknutí. Dúfam, že aj tá najväčšia a najťažšia bolesť musí raz prebolieť a ostanú len tie krásne spomienky...
Mne ostali a vždy ostanú na mojich druhých rodičov len tie najkrajšie...
Komentáre
germa, odovzdávať sa pre svoje ratolesti
trocha odľahčenia :)
:)))
Minule
Všetko, čo robíme musíme robiť nie najlepšie, ale AKURÁT. Tak, ako si to daná vec vyžaduje.
Počula som na to dobrý príklad od jednej jasnovidky: ak by sme si varili polievku v soľnej bani, tiež by sme ju posolili ako inokedy a nedali by sme do nej hrsť soli len preto, lebo jej tam je veľa. Kto by ju potom jedol?
Zdá sa mi to takmer geniálne. Mnohokrát sa snažíme robiť všetko "čo najlepšie" a potom sme prekvapení negatívnym výsledkom.
Germa, pekné spomienky vyplnia prázdno, ktoré ostane po strate blízkeho.
... k deťom bolo povedané...