Už sa nevedela dočkať, kedy konečne zo seba zhodí ten ťažký ľadový plášť. Bola šťastná, keď sa v ňom po dlhej zime objavila diera, cez ktorú si mohla poobzerať svoje známe brehy. Zvedavosť bola silnejšia ako tá ťažoba na nej.
Konečne, vydýchla si . Nie nadlho. Začali po nej plávať veľké ťažké kusy dreva a jej unavené vlny museli so sebou unášať všetku špinu a nepotrebné veci z okolia. Tešila sa na úsek popri novom sídlisku. Tam je stále rušno a veselo. A tých detí! Vždy ju vítajú a podávajú jej svoje malé rúčky. Niekedy sa snažia niečo z tých harabúrd uchytiť aj pre seba.
Aha, aký pekný chlapček! Čo to má v rukách? Nejaké drievko. Určite si ho bude púšťať ako svoju malú lodičku a snívať o plavbe do ďalekého nepoznaného sveta.... Počkaj, pozriem sa, či tá lodička dopláva ďaleko. Ukáž mi ju lepšie! Budeme sa s ňou obidvaja pekne hrať. Poď, plávaj so mnou. Neboj sa, na lodičke sa ti nemôže nič stať.
Otec ho našiel o pár hodín neskôr a o sedem kilometrov ďalej. Nechcela mu ho vydať. Poriadne ho skryla pod konáre stromu a túlila k sebe. Konečne mala nového malého kamaráta!
Venované malému P. , ktorý nás svojou zbytočnou a predčasnou smrťou naučil chápať život inakšie.
A venované aj Elisabeth.
Komentáre
Smutné.
je to
to maroško
germa, ukázala si svoju ďalšiu tvár...
hogo,
germa, ak je to stále len tá jedna
germa,
silviah,
re:
aj za tych ostatnych...
Pre také bolestivé
germa
Veľmi smutné
Rieka
ďakujem
Načo to?