Mala som šťastie na matematikárov. Boli len dvaja a stáli za to.
Ten prvý nás mal na ZŠ ako svoju prvú triedu. Pamätám si na prvý deň. Stál tam pred nami, trochu strémovaný, v rukách žmolil šnúrku od rolety a pomaly sa s nami zoznamoval. My sme sa už poznali a teraz sme ako veľkí šiestaci boli nažhavení, čo to len s nami bude. V našom malom meste ho nik nepoznal, nik nevedel dať "zaručené správy" aký bude, ako známkuje, či vie naučiť... Lebo v malom meste sa vždy všetko vie vopred.
Musím povedať, že sa nám nič lepšie nemohlo stať. Dostali sme nielen vynikajúceho matematikára, ktorý aj mňa matematiku naučil a prestala som sa jej báť, ale aj vynikajúceho triedneho. My dievčatá sme ho samozrejme milovali a chodili mu kočikovať deti, len aby sme sa s ním mohli stretávať aj po škole. Keď vážnejšie ochorel, bola to pre nás samozrejmosť sadnúť na vlak a navštíviť ho v nemocnici.
Po našom odchode na stredné školy sa začal viac venovať poháriku a mladší od nás hovorievali, že to už nebol on. Učiteľovanie ho prestalo baviť. Umrel trochu predčasne a je mi za ním veľmi smutno.
Matematikár číslo dva bol idolom našej triedy. Keďže niekto múdry vymyslel urobiť z nás čisto dievčenskú triedu!!! (hrôza 36 báb), boli sme šťastné, keď sa uprostred vyskytol chlap, aj keď to bol učiteľ. Triedny za veľa nestál - to je iná budúca téma, tak sme sa nalepili na nášho matikára. Jeho hodiny boli skvostné etudy.
Pôvodne vôbec nemal v pláne študovať matematiku a deskriptívu, ale nedostal sa na francúzštinu a biológiu, tak vzal aj takúto kombináciu. A vštepoval nám do hlavy: "Matematika je krásna veda, ktorá sa dá naučiť!" Na hodiny chodieval hovoriac: "Dievčatá, mám pre vás krásny príkladíček!" Už sme vedeli, že to také jednoduché nebude. Klasifikačný záznam nepotreboval. Presne vedel, či odpisujeme z tabule alebo počítame samostatne. Podobne na písomkách.
Cez hodiny nás stihol preskúšať slovíčka z francúzštiny, latinčiny, čo to sme si zopakovali z biológie... Z lásky k nemu som sa DOBROVOĽNE!!! prihlásila na deskriptívu.
Problém nastal, keď do triedy zavítala praktikantka. Mladá, atraktívna a vedela matiku! Nenávideli sme ju všetky do nohy! Okrem toho bola poriadna sekera a na to sme predsa u nášho zlatého matikára zvyknuté neboli. A dala sa ním odprevádzať zo školy! Koho by zaujímalo, že mali spoločnú cestu!
Môj matikár učil neskôr aj moju dcéru a zvykol si v ich triede zaspomínať na svoje "mníšky", tak nás na škole volali. Stretávame sa stále a som rada, keď sa môžeme porozprávať. Našťastie sa vždy máme o čom.
Venované z lásky mojim skutočne "pánom učiteľom" za to, že si viem spočítať dva plus dva.
A venované aj Maruš a ona vie, prečo.
Komentáre
germa
germa, krásna etuda na tému
germa
hogo
lu, viem, že vy ženy ste vo všetkom lepšie
hogo
ja viem, na tomto svete existuje nieco take ako chemia, ale ide len o pud potreby a chcenia :-) napokon, preco vznikaju manzelstva? lebo to ti dvaja chcu. ale urcite by sa zaobisli aj bez toho druheho...
chlapi učitelia
germa
Lucia,
ja som mala super matikarky
Kto má šťastie na matikára,
germa
aj ja prispejem troškou do mlyna,
Vďaka Peter!
Budúci týždeň máme ísť spolu na pivo :))
:o)) No ešte že existujú
aj ja som mala super matikarky,
matika
No a teraz k téme.. Na gympli som mala neskutočnú učiteľku, zdravím pani Mikurčíkovú.. Dúfam, že nikdy na ňu nezabudnem, vždy spomínam na to, ako jej dcéra každé ráno po daždi zachraňovala každú dážďovku na chodníku prenesením na trávu, kvôli tomu naša matikárka vždy meškala.. :)
Tiež nám rozprávala, ako jej syn vždy na Mikuláša zapratal halu topánkami, lodičkami, čižmami a všetkým ostatným, a potom jej mama mala slalom, keď chcela ísť v noci na wc..
Naozaj to bola osoba, ktorá nás naučila nielen matematiku, ale aj veľa iných vecí, ktoré si vážim a chýbajú mi tieto hodiny..
Keďže som chodila na maticko-fyzický gympel, boli pre mňa dôležité.. Vďaka nej som potom v ďaľšej škole učila matikárku jednoduchšie riešenie príkladu.. :) :) :)
Aj tá druhá bola dobrá, ale s tou našou triedou to mala ťažké.. Toľko som chcela prispieť svojou troškou do mlyna..