Často sa pýtam, čo je láska. Bola láska to, keď sme nedočkaví a zvedaví strhávali zo seba šaty a aj úzka posteľ na internáte nám bola široká?
Keď sme sa dlhé hodiny rozprávali najskôr o našej minulosti a potom o spoločnej budúcnosti? O našich predstavách spoločného života, o našom bytíku, prípadne vysnenom domčeku?
Alebo keď sme sa už takmer chceli postaviť pred rozvodového advokáta, ale obidvaja sme vedeli, že sa chceme, milujeme, že naše deti nás potrebujú a budú veľmi nešťastné....
Bola láska ten kompromis, najväčší aký sme v živote urobili a ostali spolu?
Alebo je to láska teraz, keď sa tešíme, že sme predsa len spolu, keď máme spoločné myšlienky a v tom istom momente vyslovujeme tie isté vety.... A hodiny sa rozprávame o našej budúcnosti a dúfame, že bude čo najdlhšia, lebo si už nevieme predstaviť život jeden bez druhého...
Celý život to bola láska, ktorá nás viedla za ruku. Teraz to už viem. A ďakujem ti, že si ma do nej zasvätil.
Venované tomu môjmu k jeho dnešnému sviatku.
A venované aj ostrovanke a jej presýpacím hodinám.
Komentáre
taku lasku
dakujem, draha
laska
ufff
ostrovanka
Som tu príliš mladý
wabt,
pekne
germa
Ja ju mám už veľa veľa rokov a stále si neviem dať odpoveď, prečo sa to mne pošťastilo a iní museli zažiť toľko bolestného trápenia...
Prajem vám ďalšie ľúbezné roky :-)
mia,
germa
germa, nádherné a múdre vyznanie...