Do puberty som trpela veľkým nechutenstvom. Možno to zapríčinili aj lieky, ktoré som musela užívať takmer stále, ale jednoducho som nikdy nebola hladná. Keby ma boli nechali týždeň bez jedla, nebola by som si naň spomenula.
V tých časoch bolo známkou zdravia a prosperujúcej rodiny dieťa oblejšie. Ja som však vyzerala, ako by som išla na casting do nejakého vojnového filmu, pojednávajúceho o živote v lágroch. Milé tety v našom meste mame na ulici vykrikovali, že ma doma trápi hladom. Následkom bola zase návšteva u lekára. "Dobrý" ujo doktor mi predpísal rybí olej. Kto to raz zažil, vie o čom hovorím. Nie, že mi zdvihol chuť do jedla, on mi ju navždy odbúral. Keď mi nechutil samotný, naliali ho na cukor. Nič horšie som v živote nejedla. Ale bola tu moja starká. Keď videla, ako po tomto zázračnom lieku zvraciam a ako mama zúri, že to nechcem jesť, zaviedla pravidlo, že to budem užívať ráno a vtedy mama doma nebola. A ráno sa to užívalo spôsobom - umývadlu to chutí. Mama bola spokojná, z fľaštičky ubúdalo, ja tiež, netrápila som sa. Dlho nám to nevydržalo. Lekár konštatoval úbytok na váhe. Predpísal lieky. Nepomohlo. Lieky som vždy vyvrátila a potom už chuť do jedla nebola žiadna.
Zobrali ma k inému lekárovi, dobrému priateľovi mojich rodičov. Ten prišiel na nápad, aby mi každé ráno dali za lyžičku koňaku. Vtedy mi nechutil a teraz mi už nedajú!
Poslednou nádejou bola škôlka. Keď uvidí jesť ostatné deti, začne aj ona.Také bolo konečné? rozhodnutie. Učiteľka v škôlke bola manželka spomínaného lekára. Veľkú radosť zo mňa tiež nemala. Odučila som jesť aj ostatných.
A tak som sa prehladovala až do školských lavíc. Starká k nám pozývala moje kamarátky, o ktorých bola presvedčená, že s veľkou chuťou zjedia všetko, čo im ponúkne. A kuchárka bola excelentná. Nič. Až do puberty. Vtedy som si začala vynahrádzať všetky tie vyhladovené roky a sú dni, keď si ich vynahrádzam doteraz!. V noci sme si so sestrou robievali praženicu, vyprážanú cibuľu v trojobale, alebo sa napchali všetkým, čo sme našli.
A teraz je zo mňa sviňa jedna nenažratá!
Komentáre
teraz
Asi tušíš, prečo si ťa predstavujem práve takto. ;-)
Ja si tiež myslím,
germa, skvelý humor :-)))))
hogofogo
spravna zena
navrh
:))
pravdu vravis Pistik muoj
germa: teraz mi prislo normalne luto, ze som pouzil v clanku termin "anorekticka krasa" :(