germa.blog.sk

Veľmi rada som trávila dni so svojou starkou. Nikdy som sa s ňou nenudila. Ak však musela niečo dôležité robiť, musela som si vystačiť sama. Vtedy som brala do rúk nožnice.

Strihala som všetko, čo mi prišlo pod ruku. Od ocových ešte neprečítaných novín až po plesovú blúzku mojej mamy. Nemala si ju nechať vyvetrať na foteli! Ja som predsa potrebovala taký krásny kus látky na šaty pre bábiku. Jasné, že odmena sladká nebola.

Môj najkrajší nožnicovoruký kúsok na mňa vtedy  ešte len čakal. Moja starká robila vždy všetko s veľkou chuťou a celým svojim veľkým telom. Jedného dňa štikala halušky, ale bola už v časovom sklze. Rodičia mali o chvíľu prísť z práce. Nevnímala nič okolo seba. A ja unudená a nazlostená, že sa mi nevenuje, som kľačala pri jej nohách a strihala dookola jej sukňu.

Otec si to po príchode všimol ako prvý a pýtal sa jej: "Mama, a Vy sa hráte na indiánku?! Chudera, až vtedy si všimla, že spodok sukne tvoria len strapce.

Takto sme získali novú indiánsku starkú.