Každý rok sme so sestrou a našou starkou cestovali ku druhej starkej na východ do raja. Bol to pre nás skutočný raj, keby sa moje ranné spomienky neviazali na trochu pre mňa nepríjemnú záležitosť - bozkávanie.
Po dlhej a únavnej ceste osobákom som pravidelne večer pri uvítaní musela absolvovať rituál bozkávania s celou rodinou. Najmä s mojim bratrancom, ktorý bol v mojom veku a "veľmi ma miloval". Obidvaja sme mali starších súrodencov, ktorí sa predsa s takými deckami nebudú strápňovať a tak sa jeho city upriamili na mňa. Veľmi rád sa bozkával a nevedel sa dočkať, kedy prídem. Ja som revala, vzpierala sa, ale nič platné. Druhá starká, ktorú sme volali baba, ma s radosťou pridržala!
Doteraz sa nerada bozkávam a nenávidím najmä to celebritovsko-vipácky čoraz viac napodobňované bozkávanie pri stretávaní .
Počuj, ideme sa bozkávať? Len tak, len sa bozkávať. (Našťastie TOTO už nehovorí mne, prezradila mi to jeho manželka, pssst!)
Komentáre
nuž hej, celebritovsko-vipácke bozkávanie
Pre mňa je to podobný rituál
germa
najskor vystipe za lice a potom to nechutne omlaskavanie... fuuuj
lucia,
ehm, ak môžem namiesto hogológa...
pustovník,
:)))
Možno je to
ostrovanka,
Ja neviem,
Pýtam sa poradne- som v poriadku?
pustovník
asi to zalezi
murphy
So proti bozkavaniu s cudzimi ludmi a cestne prehlasujem, ze ani vo velmi intimnych vztahoch az tak... ee.
Ja som si vždy myslel
čvi,
no ja teda neviem, čo máte
ger
Fuj
Sú kultúry
Ale tie choré "VIP-kárske ani ja nemusím.
trojity breznev